Regulácia otváracích hodín v Starom Meste, alebo čo potrebuje naozaj naše centrum?

Autor: Martin Gajdoš | 20.4.2017 o 9:27 | Karma článku: 6,67 | Prečítané:  2429x

Staré Mesto je bratislavský fenomén, ktorý si zaslúži zvláštnu pozornosť. Jeho centrum je špecifické svojou rôznorodosťou. Tento krehký organizmus môže fungovať len na základe vzájomnej tolerancie. 

Na stole staromestských miestnych poslancov sa ocitol už v poradí tretí návrh na reguláciu otváracích hodín v Starom Meste. Diskusia o predloženom návrhu sa však, ako to už často býva, zvrhla na riešenie úplne zástupného problému. Rieši sa, do koľkej majú byť otvorené stánky s kebabom, večierky, či kluby... Skutočnosť, že najviac problémov  robia v meste tí prevádzkari, ktorí nedodržiavajú zákon už teraz, sa niekde akoby stratila v preklade. Decibely zďaleka prevyšujúce hladinu prípustného hluku počas nočného kľudu nie len počas sobotňajšej noci z istého presláveného reproduktora na pešej zóne, či partičky fotiace sa s pivom v plastových pohároch v podhradí hneď vedľa značky upozorňujúcej na zákaz konzumácie alkoholu na verejnom priestranstve asi nie sú úplne s kostolným poriadkom ani pri súčasnej legislatíve. Bolo by naivné očakávať, že táto situácia sa zmení prijatím akéhokoľvek VZN o prevádzkových hodinách. Kto nerešpektoval pravidlá doteraz, nebude ich rešpektovať ani po novom. Ibaže by bol k tomu donútený.

Tým, kto by mal zabezpečovať dodržiavanie verejného poriadku, a donútiť neprispôsobivých prevádzkarov spratať sa do kože, je už teraz finančne a personálne poddimenzovaná mestská polícia. Tá spadá pod vedenie hlavného mesta, teda primátora. Jej náčelníka volí a odvoláva mestské zastupiteľstvo. Tým, na koho treba apelovať aby zabezpečil dodržiavanie poriadku je primátor. Staromešťania majú, tak ako každý iný obyvateľ hlavného mesta právo na kľudný spánok a pokoj.  Ten im však bez patričnej súčinnosti polície nevieme zabezpečiť, ani keby sme v Starom Meste vyhlásili stanné právo a zavreli všetky podniky už o šiestej popoludní.

Centrum mesta by malo byť jeho výkladnou skriňou, kam by mali radi chodiť nie len turisti ale aj obyvatelia mesta. Práve centrum mesta je tým priestorom, ktorý z veľkej časti formuje náš názor, a postoj k mestu v ktorom žijeme. Málokto hodnotí, či je mesto pekné alebo škaredé podľa toho ako vyzerá okrajové sídlisko. Preto je dôležité, aby sa v centre mesta cítili všetci dobre. Stresovať podnikateľov už tretím návrhom otváracích hodín k dobrej nálade isto neprispieva. Navyše sa zase len prilieva olej do ohňa do úplne nezmyselne postaveného konfliktu občan verzus podnikateľ. Veď každý, kto chce v meste žiť, sa tu chce nie len vyspať, ale zrejme aj niekde pracovať. No a prácu, pokiaľ sám nezačne podnikať, mu dá s najväčšou pravdepodobnosťou nejaký podnikateľ. Stabilné podnikateľské prostredie bez nadbytočných a nič neriešiacich reštrikcií  je teda v záujme každého jedného Bratislavčana, aj Staromešťana. Funkčná a rovnocenná partnerská komunikácia medzi občanom, samosprávou, a podnikateľom je základným predpokladom pre rozvoj moderného mesta. Že živé centrum je bonusom Bratislavy z pohľadu lákania turistov, ktorý mimochodom minú v Bratislave ročne okolo 100 miliónov eur je už len čerešnička na torte.

Prestaňme sa teda hádať o tom, či si kebab môžeme dať ešte o druhej, alebo len do polnoci, a poďme spoločne hľadať reálne riešenie, ktoré umožní Stromešťanom sa v kľudne vyspať, a slušný, prevádzkarom v pokoji podnikať. A tým je nátlak na mesto a mestskú, prípadne štátnu políciu nech si robí poriadne svoju prácu, a rieši porušovateľov nočného kľudu. Či už porušujú prevádzkari samotní, alebo hostia odchádzajúci spoločensky unavení z prevádzok.  Posilnené hliadky polície, a vyvodenie dôsledkov voči „lumpom“ ktorý robia v meste neporiadok, by malo oveľa väčší efekt. Navyše bez rizika, že postihne najmä slušných podnikateľov, ktorý svojím podnikaním nikoho neobťažujú, ba práve naopak prispievajú k skrášľovaniu okolia svojich prevádzok, riešia problémy  s bezdomovcami, opravujú dlažbu pred svojimi podnikmi a inak suplujú úlohy samosprávy. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

KOMENTÁRE

Buďte vďační za Fica. My Česi máme iných komunistov

Komunistická strana Čiech a Moravy je ojedinelým reliktom.


Už ste čítali?